BabyPaka. 4. časť: Riko a prvý odvážny krok

Krátko o predchádzajúcej časti

Guga usporiadala šesť nálezov v škatuľke a ich rozloženie ukázalo cestu, ktorá viedla ďalej. Dnes BabyPaka zistí, či odvaha znamená nemať strach, alebo skôr urobiť malý krok aj s trasúcimi sa labkami.

Stopa pod dverami

Večer v izbe zavládlo ticho. Zibi priblížil lupu k pásiku svetla pod dverami. Momo chcel vyhlásiť veľkú výpravu, no Riko zdvihol labku. Spoza dverí bolo počuť jemné klop, klop. Riko zvyčajne hovoril o cestovaní pokojne, ale tentoraz mu špička chvosta jemne mykla.

— Najprv preskúmame cestu — povedal. Chodba bola tmavšia než zvyčajne. Eli si všimla jeho napätie. — Môžeme ísť spolu. Nemusíš predstierať, že sa ničoho nebojíš. Hugo mu podal mäkkú deku, aby mal v labke niečo známe. Guga položila škatuľku k prahu, aby si všetci pamätali cestu späť.

Riko nazrel za dvere. Urobil jeden krok a zastavil sa. Potom druhý. Zibi ho nezahŕňal otázkami, Momo nežartoval a ostatní kráčali tak blízko, že sa ich kožúšky takmer dotýkali. Riko pomenúval všetko, čo videl: koberec, poličku, zákrutu, svetlú čiarku na podlahe. Keď mali veci mená, chodba prestávala byť veľkou neznámou.

Vozík, ktorý klopkal

Za zákrutou stál malý vozík z kociek. Jedno koleso uviazlo v škáre a pri každom závane sa kývalo. Práve ono vydávalo zvuk klop, klop. Vedľa ležala papierová vlajočka s hviezdou. — Bál som sa niečoho, čo som ešte nevidel — zašepkal Riko. — Teraz vidím problém, ktorý môžeme vyriešiť.

Guga podsunula pod koleso plochý drevený gombík zo škatuľky. Zibi skontroloval, či vozík stojí rovno. Momo fúkol do vlajočky tak silno, že všetci vyprskli od smiechu. Eli spočítala priateľov a uistila sa, že nikto nezostal vzadu. Hugo napravil deku na Rikovom pleci. Až potom sa pohli ďalej.

Na konci cesty sa vozík zastavil pri nízkej poličke. Pod vlajočkou bol ukrytý lístok: „Odvážny krok nemusí byť veľký. Dôležité je, že vedie ďalej“. Riko si ho prečítal dvakrát. Zibi sa spýtal, či je odvaha aj povedať: poďte so mnou. Riko prikývol. Dodal, že odvahou niekedy býva zastaviť sa a preskúmať cestu skôr, než sa rozbehneme.

Každý má svoj malý prah

Momo priznal, že sa niekedy bojí ticha, pretože nevie, či jeho nápad rozosmeje ostatných. Guga povedala, že sa bez plánu občas cíti neistá. Eli sa obáva, že si nevšimne niečo dôležité, a Hugo potrebuje trochu viac času, kým zaspí na novom mieste. Zibi niekedy kladie toľko otázok, pretože sa bojí, že mu unikne odpoveď.

Každý položil labku na okraj vozíka. Nikto nebol bez obáv, a predsa sa všetci dostali ďalej. Riko schoval lístok do škatuľky. Keď sa vracali, chodba bola stále tmavá, no teraz už poznali jej zákruty. Riko šiel prvý len do polovice cesty. Potom pozval Huga vedľa seba, pretože odvaha má rada spoločnosť.

Štyri obrázky na spoločné prezeranie

• Obrázok 1: Riko pri pásiku svetla. „Urobíme prvý krok spolu?“
• Obrázok 2: Partia kráča tesne vedľa seba. „Aj pomaly znamená vpred“.
• Obrázok 3: Guga podkladá gombík pod koleso. „Problém je menší, keď ho vidíme“.
• Obrázok 4: Riko drží lístok. „Odvaha môže byť malá“.

Nabudúce

Na zadnej strane lístka si Eli všimla kvapky a omrvinky. Vedľa niekto nakreslil srdce a misku. Vedie ďalšia stopa na miesto, kde niekto potrebuje starostlivosť? BabyPaka to zistí v ďalšej časti. Šesť rôznych pováh, jedna partia.

Na rodinný rozhovor o bezpečných výpravách môže poslúžiť aj kolekcia Bezpečnosť dieťaťa — ako pokojný, vedľajší kontext, nie zoznam povinných vecí.

Návrat cez prah

Pri dverách sa Riko ešte raz zastavil. Tentoraz nie preto, že sa bál chodby, ale aby poďakoval priateľom. Každý pomohol inak: Guga plánom, Zibi pozornosťou, Eli starostlivosťou, Momo smiechom a Hugo pokojom. Riko pochopil, že požiadať o spoločnosť nezmenšuje odvahu. Naopak — umožňuje urobiť krok, ktorý sa osamote zdal priveľký.

V izbe postavili vozík vedľa škatuľky. Hviezda na vlajočke sa pohybovala pri každom závane, no klopkanie už nebolo počuť. Namiesto neho bolo počuť šesť tichých dychov a jeden spoločný smiech.

Pred spaním sa Hugo spýtal Rika, či zajtra opäť prejdú chodbou. — Áno — odpovedal Riko. — Ale nie preto, aby som dokázal, že sa už nebojím. Pôjdeme, pretože vieme, ako sa o seba cestou starať. Hviezda na vlajočke sa zaligotala vo svetle lampičky.